ČLOVEK V ČASE A PRIESTORE
ANTROPOLOGICKÁ EXPOZÍCIA

Na úvodnej stene v novej antropologickej expozícii nájdeme napísané: “Posledné, čo po nás a po našich predchodcoch zostáva, je kostra. V priebehu mnohých rokov sa dokáže premeniť na kameň — svedka podoby a života neznámych ľudí a ich spoločenstiev. Takto sa aj my môžeme prepojiť s veľmi vzdialenou minulosťou nášho rodokmeňa.” Expozícia prezentuje poznatky a exponáty z oblasti antropológie a je bohatá po obsahovej aj vedeckej stránke. Cez témy evolúcie primátov a hominidov sa možno dostať až ku konkrétnym charakteristikám a vyobrazeniam jednotlivých druhov, k informáciám o vzácnych antropologických nálezoch na Slovensku, či k téme DNA a pravekého umenia.

​

Výtvarno-priestorové riešenie expozície vychádza z interpretácie jaskyne. V zmysle antropologickom je jaskyňa náleziskom artefaktov. V zmysle filozofickom je miestom, kde zaniká priestor a čas. Autori sa v expozícii pohrávajú s metaforami objavovania, tieňa a kontrastov. Dramaturgia expozície je definovaná centrálnymi objektami. Po obvode miestnosti sa nachádzajú veľkoformátové svetelné panely s integrovanými monitormi, ktoré umožňujú prezentáciu rozsiahleho grafického obsahu. Ten zahŕňa autorské vedecké ilustrácie, graficky spracované časové osi a grafy, či neštandardnú prácu s typografiou, ktorá sa smerom dohora proporčne zväčšuje. V “medzipriestoroch” medzi panelmi sú vnorené vitríny. Expozícia obsahuje taktiež interaktívnu líniu, ktorú divák ovláda pomocou dotyku ruky na paneloch.

​

​